Search
  • Roman "Humienčík" Záhumenský

RECENZIA: Wardruna – Kvitravn

Wardruna je vo svojom obore vynikajúca a ani tentokrát si to nenechala len tak pokaziť. Toto nórske folkovo-ambientné zoskupenie pred štyrmi dňami do sveta pustilo svoj nový album Kvitravn. Musel som si síce dlhšie zvykať na túto skupinu, no myslím, že sa mi celkom dobre dostali pod kožu. Skupina pod vedením Einara Selvika (mimochodom známeho ako bývalého bubeníka Gorgoroth), vydáva nový album a ako býva zvykom – v nórčine. Opäť vsadili na jednoduchý artwork, a asi každému, kto ich nepozná, napadne, že hudba bude jednoduchá, no opak je pravdou.


Album otvára takmer päťminútová skladba „Synkverv“ s tajuplným tichom až do dvadsiatej ôsmej sekundy, kedy sa rozbehne silný, prenikavý spev. Celú skladbu sprevádza nástroj kravik lýra, na ktorom hrá samotný Einar Selvik.



Druhá skladba, „Kvitravn“, začína krákaním a pokračuje napínavou melódiou nástroja s názvom tagelharpa. Natočili pre ňu aj veľmi nádherný videoklip, ktorý človeka nie len zaujme, ale dokáže aj upokojiť. Po „Synkverv“ nezaznamenávam žiadnu zmenu atmosféry, no skladby sa vôbec nepodobajú. Jednoznačne je jednou z najlepších z celého albumu.


Od takmer 8-minútovej „Fylgjutal“ by nikto nič nečakal, až do druhej minúty a trinástej sekundy. Pieseň si po celý čas drží svoje tempo a ako býva zvykom v ich žánri, tak bez náhlej zmeny melódie. Môžem uznať, že „Fylgjutal“ má jednoznačne najpomalšie rozbehnutie, no stojí za vypočutie.



Čas som musel dať jednoznačne „Grá“, ktorú som si obľúbil až po pozretí jednoduchého, ale mimoriadne dobre natočeného videoklipu, kde dominuje, ako inak, Einar a speváčka Lindy-Fay Hella. Prekvapivým hosťom vo videu je vlk.


„Munin“ pôsobí zo začiatku romantickým štýlom, no po chvíli sa v nej preberie pravý škandinávsky nádych folkovej hudby. Presne taký, aký chceme všetci isto počuť. Po celý čas sprevádza „Kvit hjort“ nástroj nazývaný „lur“ s jednoduchou melódiou, ktorú dopĺňajú veľmi pohodlne znejúce perkusie.


„Viseveiding“ sa okamžite začína spevom speváčky Lindy. Ako som mohol predpokladať, ide o jednu z najhlasitejších a najepickejších skladieb celého albumu. Nasledujúcou je pieseň s najkratším názvom – „Ni“. Ničím odlišná, celkom klasická ambientno-folková skladba. Obzvlášť sa do nej zapája zborový spev, asi najviac z celého albumu. Titul piesne s najdlhším názvom si zaobstarala „Vindavlarljod“, ktorá taktiež nevyniká z radu. Ďalším držiteľom „naj-titulu“ je „Andvevarljod“. Tentoraz ale za najdlhšiu skladbu, s časom 10:17, a je zároveň aj záverečným dielom albumu.


Za mňa je to celkom zaujímavý materiál, vhodný na púšťanie počas ľubovoľnej aktivity alebo meditácie. Taktiež si viem predstaviť, že by som chodil po horách a práve tento album pri tom počúval. Ja ako človek, ktorý okrem Burzum toho moc ambientného nepozná, odporúčam každému minimálne tri skladby.



Zdroj: SRO PR. Foto: Kim Ohrling

103 views0 comments

Recent Posts

See All